Chameleón jemenský (Chamaeleo calyptratus)

Patrí medzi najväčšie a najkrajšie sfarbené druhy chameleónov. Veľmi nápadným a neprehliadnuteľným znakom dospelých samcov je ich niekedy až 8 cm vysoká prilba pokrytá rozšírenými doskovitými šupinami, z ktorej smerom dozadu vystupujú po stranách dva límcové laloky. Hlavové lišty sú posiate zväčšenými bradavičnatými šupinami. Prilba je naopak u samíc väčšinou podstatne menšia. Ošupenie jeho tela je nerovnomerné. Chrbtový lem, ktorý sa ťahá až na chvost, pozostáva z husto dozadu stojacich kužeľovitých šupín. Šat samcov pozostáva zo žltých, zelených, čiastočne aj svetlomodrých pruhov a z bieleho i tmavého vzoru. Naopak samice sú väčšinou jednofarebne zelené s tmavou kresbou. Čerstvo vyliahnuté mláďatá sú často iba jednofarebne svetlozelené. Samci sú v porovnaní so samičkou oveľa robustnejší, majú zdurený koreň chvostu, ostrohy na zadných končatinách, ktoré sú zreteľné okamžite po vyliahnutí, vyššiu prilbu a vyšší hrdlový i chrbtový hrebeň. Taktiež farebnosť je medzi pohlaviami odlišná.

Samice sa vzájomne takmer ignorujú a prejav teriroriálneho správania u nich nie je zastúpený. Minimálny rozmer terárií v takýchto prípadoch je asi 120x100x100 cm. U takéhoto chovu však nemožno zabudnúť na fakt, že každé zviera má svoje obľúbené miesta k vyhrievaniu, spánku i odkladaniu trusu. Pre jednotlivo chovaného samca je vhodné aj terárium o veľkosti asi 75x50x100 cm a pre samicu 50x50x80 cm.
Vždy sa však musí jednať o nádrže dobre osvetlené s teplotami okolo 20 st.C u dna, 25 - 28 st.C uprostred a cez 30 st.C pri strope s možnosťou lokálneho výhrevu aj nad 30 st.C, pričom nočná teplota by mala klesnúť aj o niekoľko stupňov. Steny sa odporúča polepiť korkom, čím sa zväčší pohybová plocha. Na dno je vhodný piesok, ktorý v ubikácii so samicou má dosahovať aspoň na niektorých miestach aj 30 cm výšky. Nezabudnime priestor v teráriu vyplniť rôzne pokrútenými koreňmi a konármi. Aspoň raz denne, najlepšie ráno, terárium výdatne rosíme. Odporúča sa dodržovať 12 hodinový svetelný režim dňa.

Povahovo je to veľmi agresívny druh. Samec sa so samicou môže, ale nemusí zniesť v jednom i keď veľkom teráriu. Samci sú takmer vždy neznášanliví. Ak sa stretnú dvaja samci, začnú so zastrašovacím rituálom. Postavia sa bokom k sebe, zploštia svoje telo na najvyššiu možnú mieru, nafúknu hrdelný lalok, prednú končatinu bližšie k sokovi ohnú v lakťovom kĺbe a prsty zovrú do "štipky". Ich telo priam hrá krikľavými farbami. Ak v tomto okamžiku jeden zo súperov spozná, že má pred sebou silnejšieho súpera, farbami mu naznačí, že od vzájomného súboja upustí. Ale ak obaja samci nechcú ustúpiť, pokračujú v začatom predvádzaní kývaním sa zo strany na stranu, límec helmy postavia kolmo k telu, potriasajú hlavou, zvíjajú a rozvíjajú svoj chápavý chvost, niekedy otvárajú tlamu, ohrňujú pyskami a syčia. Málokedy sa to skončí iba tlčením tlamou do súperovho boku. Často sa to ale skončí pohryzením s nezriedka dosť vážnymi následkami (roztrhaná koža, zlomené rebrá, prerazená stehenná kosť, zlomená stredová lišta prilby, odhryznutie chápavého zakončenia končatín atď.).

Párenie je u tohoto druhu pomerne mierne a v prírode sa odohráva podľa rôznych oblastí výskytu v rôznych ročných obdobiach. To ale pri chove v opatere človeka príliš neplatí a párenie sa odohráva bez zjavnej závislosti na ročnom období. Samec sa vtedy odie do tých najpestrejších a najkrikľavejších farieb, sploští sa a v určitej vzdialenosti sa pred samicou predvádza. Pritom kýva hlavou zo strany na stranu okolo vertikálnej osy, nafukuje sa, švihá chvostom a blíži sa hojdavým pohybom k samici. Ak je táto pripravená na párenie, správa sa voči samcovi neutrálne, no neustále ho sleduje a pomaličky odlieza preč od samca. Ak sa k nej samec priblíži, opakovane ju silne udrie zavrenou tlamkou do boku a následne na ňu zozadu vylezie. Samotné párenie, kedy samec podsunie svoju kloaku pod kloaku samice trvá zväčša 20 minút. Samička je k páreniu ochotná zväčša len 3 - 4 dni po sebe, a párenie sa odhráva aj niekoľkokrát za deň. Samica dá napokon samcovi svojím výstražným sfarbením najavo, že je gravidná. V tomto období má samica až enormnú spotrebu potravy a preto veľmi rýchlo naberá na svojej hmotnosti. Dĺžka gravidity je priamo závislá na zdravotnom i psychickom stave, ale aj na veku samičky a trvá približne 20 - 45 dní.

Niekoľko dní pred znáškou je samica veľmi nervózna, prestáva prijímať potravu a začína hľadať vhodné miesto na uloženie znášky. Dva dni pred samotnou znáškou vyhrabe niekoľko skúšobných jamiek, z ktorých potom jednu vyberie a hrabaním ju upraví na požadovanú hĺbku. Samotná znáška prebieha spravidla vo večerných hodinách a jednotlivé vajíčka sa v ústí kloaky objavujú spravidla v dvojminútových intervaloch. Ich počet sa pohybuje od 12 do 85, ale najčastejšie je to 30 - 40.   Ich veľkosť je v priemere 1,7 x 1,1 cm. Po skončení znášania samička jamku starostlivo zahrabe, zaznamenalo sa aj stráženie znášky samičkou po dobu niekoľko dní. Pri chove v opatere človeka sa osvedčilo preložiť samičku v okamžiku, kedy bolo už celkom jasné, že si vyhrabáva jamku na odloženie znášky, do 5 - litrového uhorkového pohára naplneného do jednej tretiny vlhkým pieskom. Pre úspešnú inkubáciu sa osvedčila aj hlina, zmes piesku a rašeliny, perlit, vermikulit, lignocel. Počas inkubácie sa vajíčka nápadne zväčšia. Pre lepší priebeh samotnej inkubácie nakladené vajíčka radšej odoberieme a inkubujeme ich napr. v plastikovej nádobe s tesne uzatvárateľným priehľadným vrchom. Inkubačná teplota sa má pohybovať medzi 28 až 30 st.C. Najlepší priebeh inkubácie však mala znáška umiestnená do vlhkého vermikulitu pri dennom kolísaní teploty od 20 do 30 st. C, kedy sa dĺžka inkubácie pohybovala okolo 200 dní. Liahnivosť mláďat bola takmer 100%. Popri tom ako nepriaznivé na vývoj zárodkov vo vajíčkach sa ukázali vysoké teploty okolo 30 st.C a prílišná vlhkosť inkubačného substrátu.

Mláďatá merajú po vyliahnutí okolo 5,5 až 7,5 cm, pričom v priebehu 4 mesiacov sú schopné dosiahnuť pohlavnú dospelosť a v piatich mesiacoch sú samičky schopné absolvovať svoju prvú znášku. Mláďatá odchovávame najlepšie samostatne v malých teráriách, ale osvedčil sa aj chov v menších skupinkách. Pri dostatočne veľkej a pestrej kŕmnej dávke doplnenej o minerálne látky a vitamíny rastú mláďatá veľmi dobre.
Potravu im tvoria malé šváby, koníky, svrčkovia, čerstvo zvlečené larvy múčneho červa, drozofily, muchy domáce, voskové mole a ich larvy. U mláďat je veľmi dôležitý dostatočný prísun vody v podobe častého rosenia ubikácie. Dospelým jedincom možno ponúknuť aj myšatá a rastlinnú stravu (ovocie, zelenina, izbové nejedovaté rastliny atď.), ktorú je nutné mineralizovať a dopĺňať vitamínmi.